Skala, Bralce, Bralá

19.05.2017 Autor: Admin
Kategória: Trasa Príroda Hrady, Zámky, Kaštiele Archeologické náleziská
Odoslať hodnotenie Ďakujeme za hodnotenie
Veľa pomenovaní pre kameň? Vôbec nie, každý z nich je niečím výnimočný a my ťa týmito neobvyklými miestami prevedieme po nenáročnej trase, na ktorú môžeš zobrať aj detiská a v prípade, že sa chceš zbaviť svokry kľudne aj tú! Začiatok trasy sme naplánovali na 90 metrov vysoké bralo zvané

Szabóova skala
Asi 90 metrov vysoké bralo zvané Szabóova skala je najstarším chráneným geologickým objektom na Slovensku, a zároveň najstaršou prírodnou rezerváciou v celom bývalom Uhorsku. Skala sopečného pôvodu nesie meno uhorského geológa Jozefa Szabóa, ktorý sa významne zaslúžil o poznanie a dokumentáciu Štiavnických vrchov. Na Szabóovej skale a v jej okolí možno nájsť mnoho vzácnych rastlinných i živočíšnych druhov. Na vrchole s pôsobivým výhľadom do Žiarskej kotliny a na pohorie Vtáčnik sa týči drevený dvojkríž, ktorý má pripomínať jednak Jozefa Szabóa, jednak ľudí, ktorí v priebehu dejín zo skaly spadli (svokra).

Návšteva tejto prírodnej rezervácie je prehliadkou toho najkrajšieho zo Štiavnických vrchov, unikátne prostredie treba naozaj zažiť. Očarí aj tých, ktorí nemajú pozitívny vzťah k prírode a zobrať ich na miesto ako z rozprávky môže zmeniť ich pohľad na turistiku. Vitajte v prírodenej rezervácií 

Bralce
Unikátna prírodná rezervácia Bralce sa rozprestiera na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch, neďaleko obce Hliník nad Hronom. Lokalita je charakteristická výskytom pozoruhodného rastlinstva a živočíšstva, je napríklad jedným z mála nálezísk zriedkavej waldstejnie trojlistej, rastliny predstavujúcej relikt z doby ľadovej. Nesmierne zaujímavá je i tunajšia neživá príroda. V oblasti sa kedysi ťažil kameň, vďaka čomu tu zostali početné skalné veže, kamenné moria, a iné útvary dnes už zarastené lesom. Strhujúcu prírodnú scenériu dopĺňajú neprístupné jaskyne a prepadliská nachádzajúce sa v okolí vrcholu Panskej hory miestnymi zvanej i Kečka. Okrajovými časťami rezervácie vedie až k vrcholu okružný náučný chodník prechádzajúci tými najzaujímavejšími časťami lesa.
Ideálnym miestom na oddych je pôvodne templárska pevnosť

Hrad Teplica
ktorý sa približne od 13. storočia týčil nad obcou Sklené Teplice, má v súčasnosti mnoho rôznych označení. Okrem názvu hrad Teplica sa možno stretnúť s pomenovaním Sklenoteplický hrad, Pustý hrad alebo Červený hrad. O vzniku pevnosti nie sú nijaké spoľahlivé písomné zmienky, údajne ju však založili templári, ktorí si obľúbili tunajšie liečivé pramene a po ťažkých výpravách a bojoch sa radi oddávali ich blahodarným vplyvom. Práve s templármi súvisia i povesti o zabudnutých hradných pokladoch a o červenom mníchovi, ktorý ich stráži, berúc na seba rôzne podoby. Tieto povesti boli mimoriadne živé a rozšírené – ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa obyvatelia Sklených Teplíc delili o svoje údajné zážitky plné drahocenných nálezov a nevysvetliteľných javov s vedcami ako Andrej Kmeť či Peter Petic. Hrad Teplica spustol a postupne zanikol už v 17. storočí. Začiatkom 19. Storočia boli jeho ruiny rozoberané za účelom získania stavebného materiálu na nový kotol v Sklených Tepliciach. Do dnešnej doby sa z neho preto zachovalo skutočne veľmi málo vlastne len tento otvor v  múriku, na ktorom si môžeš posedieť.
Miesto ktoré sme priamo na trasu nedali ale ak budeš mať ešte dosť síl môžeš ho navštíviť sú

Kapitulské bralá
Prírodná pamiatka Kapitulské bralá je výrazná krajinná dominanta vypínajúca sa nad dolinou potoka Teplá – vstupnou bránou do CHKO Štiavnické vrchy. Ide o výnimočný produkt vulkanizmu. Bralá sú tvorené ryolitovými lávami, ktoré sú nesmierne husté, vďaka čomu sa – na rozdiel od trebárs čadičových láv – nerozlievajú do lávových prúdov a príkrovov, ale vytvárajú vytlačené kopy a valy nad miestom výlevu. Kapitulské bralá sa pýšia skutočne zaujímavým reliéfom – nachádzajú sa tu skalné veže vysoké neraz i 20 - 30 metrov, ale napríklad i kamenné moria. Zaujímavé je i nevšedné ružovkasté zafarbenie tunajšieho ryolitu. Vo vrcholovej časti brál sa nachádza niekoľko pekných vyhliadkových miest, jedno z nich je opatrené i krížom. Na nezalesnených južných svahoch možno obdivovať pozoruhodnú teplomilnú vegetáciu s množstvom vzácnych druhov. Oblasť Kapitulských brál nie je prístupná po oficiálnych turistických chodníkoch. Kto by sa sem však chcel predsa len vybrať, východiskom mu môžu byť Sklené Teplice či obec Lehôtka pod Brehmi.
Túto trasu si po zaregistrovaní na webovej stránke vypadni.sk stiahneš aj do svojej mobilnej Android apky. Prajeme ti výlet plný zážitkov! 

Pridať komentár

 

Návštevnosť týchto stránok analyzujeme pomocou služby Google Analytics. Pomáhajú nám pritom súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií